Nebyť tohto štrajku, možno by mnohé ďalšie hnutia neboli pri svojich protestoch úspešné a je otázne, či by dokázali presvedčiť vládu, aby zmenila legislatívu.
George Pullman bol podnikateľ a perfekcionista. Vedel vycítiť podnikateľské príležitosti a dobre investovať. Rozhodol sa vytvoriť hotel na koľajniciach. Spacie a jedálenské vozne boli dovtedy nepoznaný luxus.
Do svojej továrne si najal oslobodených otrokov a imigrantov. Vedel, že privítajú akúkoľvek prácu, keďže ich zamestnal len málokto, a patrične to využil. Museli pracovať neprimerane dlho v hrozných podmienkach za málo peňazí. V jeho svete, tak ako v celej Amerike v tom období, neexistoval odchoddo dôchodku ani žiadne mimoriadne príspevky na zamestnancov. Všetci zamestnanci museli žiť v Pullmanovom meste, ktoré postavil na juhu Chicaga v roku 1880.
Nachádzalo sa tam všetko - domy, školy,obchody, dokonca aj kostol. Mesto malo peknú modernú architektúru a niekoľko parkov. Ľudia ho považovali za veľmi pokrokové. Avšak, Pullman to nerobil nezištne. Bol sebecký muž a nikomu nič nedaroval. Všetko v meste vlastnila jeho spoločnosť.
Pullman mal víziu, že by jeho mesto mohlo byť jedným z najlepších na svete a myslel si, že mu prinesie viac bohatstva a slávy. Domnieval sa, že tam má také isté práva ako vo svojej továrni. Vysvetľoval to tým, že do mesta investoval veľa peňazí a stálo ho to aj veľa energie. Samozrejme, ľudia neboli spokojní. Niektorí odišli, mnohí ale zostali. Nemali na výber. Jeden z jeho zamestnancov situáciu opísal: „Narodili sme sa v Pullmanovom dome, nakupovali sme v Pullmanovom obchode, učili sme sa v Pullmanovej škole, chodili sme do Pullmanovho kostola. Keď zomrieme, spália nás na Pullmanovom cintoríne a pôjdeme do Pullmanovho pekla.“
Zo začiatku ľudia nevedeli, čo ich čaká. Páčil sa im Pullmanov nápad vybudovať mesto pre zamestnancov. Chceli pre neho pracovať. Žilo tam okolo desať tisíc ľudí. Pullman sa veľmi nestaral či majú dosť jedla a či v ich domoch funguje kúrenie. Nezaujímal sa o to, že jeho zamestnancom každý deň hrozí, že sa popália alebo porania, pretože sa často stávalo, že kotle vybuchovali, mosty sa rútili a koľajnice sa opotrebúvali.
Roky plynuli a situáciu skomplikovala depresia, nasledovaná Panikou 1893. Pullman vyhodil stovky ľudí a ostatní museli pracovať ešte viac. Dvanásť hodín denne za nízku mzdu. Hoci spoločnosť znížila mzdy, nezmenila nájomné tých, čo bývali v meste. Zamestnanci sa sťažovali aj na to, že je u Pullmana všetko predražené: „Vodu, ktorú Pullman kupuje v meste Chicago za 8 centov, musíme nakupovať s päťstopercentnou prirážkou. Plyn predávajú v Hyde Parku za 75 centov au Pullmana za 2 doláre a 25 centov."
Aj preto začalo približne tritisíc zamestnancov štrajkovať 11. mája 1894. Štrajk trval dva mesiace. Zamestnanci sa pripojili k Americkej železničiarskej únii, ktorej predseda bol Eugen V. Debs. Ten chcel vyjednať lepšiu mzdu, pracovné podmienky a rozpredať mesto. Mal niekoľko skvelých nápadov. Okrem iného chcel založiť spolok pre vyučených aj nezapracovaných ľudía snažil sa vyhnúť akémukoľvek násiliu. Niektorí robotníci mu neporozumeli, zničili koľajnice a zapálili rušne. Prezident Cleveland vyhlásil štrajk za nebezpečný a protiprávny. Tretieho júla prišla armáda a zabila trinásť ľudí a päťdesiatsedem zranila.
Štrajk neoficiálne skončil štyri dni po zatknutí Eugena Debsa a ostatných lídrov únie. Továreň znovu otvorili v auguste. Tí, čo boli na čele, však už pre Pullmana nemohli pracovať. Po jeho smrti v roku 1897, musela spoločnosť rozpredať mesto. Domy a verejné budovy sa stali majetkom jednotlivcov.
Pullman zomrel veľmi nepopulárny. Narozdiel od neho, o 44 rokov mladší Tomáš Baťa, ktorý tiež postavil domy pre zamestnancov, má úplne inú povesť. Chcel byť vzorom pre ľudí, podelil sa so ziskom. Jeho pracovníci mali najvyššie mzdy v regióne, rôzne bonusy a príplatky. Platili nízke nájomné. Na zamestnancoch nezarábal. Základom úspechu bola pre neho ich spokojnosť. Veľkú pozornosť venoval deťom a mladým ľuďom. Ak aj dvaja robia to isté, nikdy to nie je rovnaké.
Článok bol uverejnený 5. mája 2010 na stránke www.inaque.sk.
