reklama

Scio, ergo sum / Poznám, teda som

Eliminácia extrémnej chudoby a hladu patrí medzi prioritné miléniové rozvojové ciele.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V roku 2000 sa ich zaviazali prijať členské krajiny OSN, ale aj Európska únia. Úmysel bol veľmi ambiciózny, a teda znížiť o polovicu počet ľudí s príjmom nižším ako jeden dolár na deň a zároveň obmedziť na polovicu podiel ľudí trpiacich hladom do roku 2015. Vzhľadom na to, že ide o porovnanie s rokom 1990, tento cieľ nie je neuskutočniteľný. Doterajšie výsledky vyzerajú sľubne. V rozvojových regiónoch množstvo ľudí žijúcich z menej ako 1,25 USD na deň kleslo zo 47 percent zaznamenaných v roku 1990 na 22 percent v roku 2010. Jeden a pol miliardy ľudí však stále trpí nedostatkom. Počet podvyživených ľudí na celom svete sa znížil z 23,2 percent zaznamenaných v rokoch 1990-1992 na 14,9 percent v roku 2010 až 2012. V súčasnosti na svete hladuje 870 miliónov ľudí, a teda každý ôsmy človek. (OSN, 2013)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obrázok 1 Podiel ľudí žijúcich pod medzinárodnou hranicou chudoby - z menej ako 1,25 USD na deň v roku 2012

Obrázok blogu

Zdroj: Svetová banka, 2014

Medzi prvých desať najchudobnejších krajín sveta patria africké štáty. Aj s týmito štátmi Európska únia, vrátane Slovenska, obchoduje. Prevažne ide o agrokultúru, ktorej produkcia nie je v krajinách Európskej únie možná alebo by bola finančne veľmi náročná. Ako táto spolupráca vyzerá? Dá sa považovať za vzájomne prospešnú? Aj na tieto otázky som sa snažila nájsť odpoveď.

Asfaw, Mithöfer a Waibel z univerzity v Hannoveri napísali v roku 2007 pre Európske združenie poľnohospodárskych ekonómov štúdiu o tom, aký dopad majú európske štandardy pre supermarkety na rozvojové krajiny vyvážajúce vysokokvalitnú agrokultúru. Ako príklad uviedli Keňu. Vybrali vzorku 439 poľnohospodárov, ktorí sa v rokoch 2005-2006 orientovali na export. Rozlišovali medzi tými, ktorí štandardy zaviedli, a tými, ktorí si ich neosvojili. Štandardy mali vplyv na majetok podniku, bohatstvo domácností, prístup k službám, pracovné dotácie a vzdelanie. Už v rokoch 2002 a 2004 sa zistilo, že príjmy domácností farmárov, ktorí svoje produkty vyvážajú, sú asi päťkrát väčšie ako príjmy tých, ktorí predávajú iba na domácom trhu. (McCulloch, Ota, 2002; a Humphrey, 2004).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odborníci z Hannoveru sa pokúsili vyvrátiť obavy z toho, že zvýšený dôraz na prísne normy bezpečnosti potravín, ktoré zaviedli krajiny s vysokými príjmami, môžu mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť malých výrobcov v rozvojových krajinách a môžu im brániť vo vstupe na tento trh. Faktom je, že prijatie štandardov EurepGAP (dnes už GLOBALGAP) znamená pre maloroľníkov značnú finančnú záťaž. Musia používať iba schválené pesticídy, zaviesť triediace linky, špeciálny systém chladenia, likvidačné jamy, sklad pesticídov atď. Na druhej strane, takto sa zvyšuje šanca maloroľníkov umiestniť produkty na svetovom trhu, pretože aj zákazníci sú čoraz náročnejší. Dopyt po ich tovare znamená stabilný príjem pre domácnosť. Ako prospešné môžeme zhodnotiť aj zníženie množstva škodlivých pesticídov, či zlepšenie hygienických návykov. V závere štúdie autori konštatujú, že tí farmári, ktorí pristúpili k štandardom EurepGAP, majú lepší prístup k úverom, školeniam, dokumentom, mobilom a televízii, než tí, ktorí si štandardy neosvojili. Farmári, ktorí prijali európske štandardy, sa zároveň sami považujú za názorových lídrov a sú častejšie členmi pestovateľských skupín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetko vyzerá dobre, kým nezistíte, že jedna z najlepších záhradníckych firiem v Keni zbytočne zlikviduje 15 až 35 percent svojich produktov, a nejde pritom o nekvalitné potraviny, ale o to, že nespĺňajú kritéria pre vzhľad, ako sú veľkosť, tvar a farba tovaru. Približne tretina každej zelenej fazuľky je odrezaná ešte pred zabalením, pretože nie je úplne rovná a balíčky pre supermarkety v EÚ sú krátke a rovné. Tieto plodiny nie je možné umiestniť na domácom trhu, pretože nejde o typicky kenské jedlo a domáci o to nemajú veľký záujem. Pestujú sa výlučne kvôli exportu. Podľa údajov kenskej vlády, 30 percent kenských detí trpí podvýživou a 10 miliónov zo 44 milióv obyvateľov žije v biede. Poľnohospodári odmietnuté potraviny pre vývoz nezvyknú darovať, zvýšilo by to náklady na dopravu a uskladnenie, a tak ich používajú ako krmivo pre ošípané a kravy. (Rowley, 2013)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako ďalší príklad môžeme uviesť Kamerun, kde sa pestujú banány určené pre Európu:

„Obchodné podmienky sú každým rokom prísnejšie. Diktujú nám úplne všetko. Aké má byť ovocie dlhé, aké široké, a dokonca aj to, koľko kusov má byť na jednej stopke. (...) Banány, ktoré nezodpovedajú štandardom, nám obchodníci posielajú naspäť alebo ich likvidujú. Na plantáži, kde sa nachádzame, sa v priemere vytriedi osem percent banánov." (Thurn, 2010)

K stratám dochádza aj počas zámorského transportu. Maloobchodníci sú v Keni notoricky známi tým, že rušia objednávky po tom, ako bola táto produkcia už dopestovaná, zozbieraná a zabalená. Bez preplatenia akýchkoľvek nákladov pre poľnohospodárov. Vzhľadom k tomu, že ich potravinový odpad nič nestojí, nemajú motiváciu ho znížiť. V roku 2008 zverejnila Komisia pre hospodársku súťaž v Spojenom kráľovstve správu, kde uviedla, že veľkoobchody prenášajú nadmerné riziká a neočakávané náklady na dodávateľov, pričom zneužívajú svoju kúpnu silu. Na poslednú chvíľu menia množstvá a dodacie podmienky. Ak si predajca tovar neprevezme, je odpadom. (Rowley, 2013)

Štúdie OSN uvádzajú, že na celom svete jedna tretina všetkých vyprodukovaných potravín, 1,3 miliardy ton, sa stáva odpadom, zatiaľ čo 870 miliónom ľudí po celom svete hrozí hlad. Aj na trhu potravín platí zákon ponuky a dopytu. Čím viac plytváme potravinami, tým je cena vyššia. Nepriamo tak sami prispievame k hladomoru v rôznych kútoch sveta. Pri pestovaní sa míňa množstvo energií, vytínajú sa obrovské plochy lesov, čo urýchľuje globálne otepľovanie. Práve poľnohospodárstvo vyprodukuje až tretinu všetkých skleníkových plynov. Keby sme potravinový odpad znížili o polovicu, malo by to na produkciu skleníkových plynov podobný efekt ako keby sme automobilovú dopravu zredukovali na polovicu.

Osobne si myslím, že treba od nezmyselných štandardov zameraných na vzhľad tovaru odstúpiť, ale určite to nestačí. Dobrým riešením by bolo uistiť zákazníkov, že atypický zovňajšok plodiny nemusí znamenať, že je menej kvalitná. Zo začiatku by sa táto produkcia mohla predávať so zľavou. Čo sa týka samotných spotrebiteľov, mali by nakupovať racionálne a naplánovať si spotrebu napríklad pomocou týždenného menu. Tovar by takto nezabudli skonzumovať predtým, ako sa pokazí. Staršie potraviny by si mohli posúvať dopredu, aby ich pri otvorení chladničky alebo špajzovej skrinky hneď uvideli. V ostatných prípadoch je možné dať organické zvyšky do kompostu alebo z nich vyrobiť bioplyn.

Ďalším problémom rozvojových krajín, sú ich vlastné politické elity, ktoré nechránia záujmy najslabších, ale ustupujú záujmom nadnárodných firiem. Pôda, na ktorej sa banány v Kamerune pestujú, patrí štátu a v prípade, že sa tak vláda rozhodne, je odobraná maloroľníkom a prenajatá na sto rokov nadnárodnej spoločnosti. Miestni ľudia, ktorých táto pôda živí, tým pádom strácajú zdroj potravy. (Thurn, 2010) K rovnakým prípadom dochádza aj v Kambodži, kde obyvatelia o svoju pôdu prichádzajú pre polia cukrovej trstiny. (Vaculčiaková, 2014) Korupcia je v Zambii taká veľká, že výrazne ovplyvňuje dopyt po pôde. Poľnohospodári si nemôžu dovoliť obhospodarovať toľko hektárov, koľko by chceli. Samozrejme, má to vplyv aj na ceny. Výroba kilogramu kukurice by bez korupcie mohla stáť 500 zambijských kwách. S korupciou to bude 800 kwách a viac. Aj vysoké ceny potravín sú dôvodom, prečo ľudia v rozvojových krajinách zomierajú od hladu. (Tembo, 2012)

Myslím si, že ani bez zodpovedného prístupu nadnárodných firiem sa rozvojové projekty nebudú dať realizovať. V prípade, že budú pokračovať vo využívaní rozvojových krajín a prenášať na ne náklady, ktoré súvisia trebárs so zmenami dopytu vo vyspelých krajinách, spôsobia ďalší nárast chudoby. Neziskové organizácie zvyčajne získavajú prostriedky z darov firiem a jednotlivcov alebo z verejných zdrojov, ktoré pochádzajú z daní firiem a jednotlivcov. Postoj firiem je jeden z kľúčových faktorov. Ak sa rozhodnú s peniazmi nedeliť a zároveň obchádzať platenie daní, nebude dosť prostriedkov na tieto projekty. Bolo by skvelé vytvoriť spotrebiteľské fórum, kde by sme sa mohli navzájom informovať nielen o kvalite potravín, ale aj ohľadom spoločensky zodpovedného podnikania firiem.

Potešilo by ma, keby neziskové organizácie, ktoré sa venujú pomoci rozvojovým krajinám, spolu viac spolupracovali. Myslím si, že by tak dokázali konať efektívnejšie. Niekedy možno nemajú kapacity na to, aby vedeli o všetkých právnych aktoch, ktoré sa plánujú prijať a ak aj sú informované, možno im hneď nemusia byť jasné všetky následky a súvislosti. Keby sa pravidelne kontaktovali, vyhli by sa duplicitnej práci a boli by efektívnejšie. Mohli by spolu robiť spoločné reklamné kampane zamerané na nejaký problém a ušetriť peniaze. Dohodnúť sa na petícii, ktorú efektívne realizujú každá vo vlastnej krajine. Možností je veľmi veľa, ale chce to ochotu poodstúpiť zo svojho malého zabehaného sveta a ísť do rizika, lebo veci nemusia vždy fungovať podľa našich predstáv na začiatku.

Máme pred sebou niekoľko výziev, a je len na nás, ako sa ich zhostíme. Ako píše francúzsky kňaz Abbé Pierre: „Nemôžeme však pod zámienkou, že nie sme schopní spraviť všetko za jeden deň, nerobiť vôbec nič! Zachovajme si v srdciach netrpezlivosť konať."

Použitá literatúra:

ALEJANDRA, M. - XIMENA, C. - LOMBANA, J. 2006. Value Chains and the Challenges of Fair Trade : Bananas from Colombia to the European Market [online]. [cit. 2014.04.17.] Dostupné na internete: <http://www.ciriec.uqam.ca/pdf/numeros_ parus_articles/3702/ES-3702-12.pdf>.

ASFAW, S. - MITHÖFER, D. - WAIBEL, H. 2007. What Impact Are EU Supermarket Standards Having on Developing Countries Export of High-Value Horticultural Products? Evidence from Kenya [online]. [cit. 2014.04.17.] Dostupné na internete: <http://ageconsearch.umn.edu/ bitstream/7870/1/cp070006.pdf>.

FRANCIS, R. 2013. EU Supermarkets Blamed for Kenya Food Waste [online]. [cit. 2014.04.17.] Dostupné na internete: <http://ricfrancis.wordpress.com/2013/03/18/eu-supermarkets-blamed-for-kenya-food-waste/>.

GODFRAY, H. CH. J. - BEDDINGTON, J. R. - CRUTE, I. R. - HADDAD, L. - LAWRENCE, D. - MUIR, J. F. - PRETTY, J. - ROBINSON, S. - THOMAS, S. M. - TOULMIN, C. 2010. Food Security: The Challenge of Feeding 9 Billion People [online]. [cit. 2014.04.17.] Dostupné na internete: <http://www.sciencemag.org/content/ 327/5967/812.full>.

MCCULLOCH, N. - OTA, D. M. (2002). Export horticulture and poverty in Kenya. [online]. [cit. 2014.04.17.] Dostupné na internete: <ftp://202.28.92.38/KAJ/Submission/0001.pdf>.

MCCULLOCH, N. - OTA, D. M. - HUMPHREY, J. (2004). The impact of European market changes on employment in the Kenyan horticulture sector. Journal of International Development 16, 63-80.

OKELLO, J. J. 2011. The Role of Collective Action in Overcoming the Challenges of European Food Safety Standards: The Case of Kenya's French Bean and Nile Perch Industries [online]. [cit. 2014.04.17.] Dostupné na internete: <http://erepository.uonbi. ac.ke/bitstream/handle/11295/37181/Okello.pdf?sequence=1>.

OSN. 2013. Food waste harms climate, water, land and biodiversity - new FAO report [online]. [cit. 2014.04.17.] Dostupné na internete: <http://www.unep.org/news centre/default.aspx?DocumentID=2726&ArticleID= 9611#sthash.l71wVVs8.dpufhttp:// www.unep.org/newscentre/default.aspx?DocumentID=2726&ArticleID=9611>.

OSN. 2013. We can end poverty [online]. [cit. 2014.04.17.] Dostupné na internete: <http://www.un.org/millenniumgoals/poverty.shtml>.

PARFITT, J. - BARTHEL, M. - MACNAUGHTON, S. 2010. Food waste within food supply chains: quantification and potential for change to 2050 [online]. [cit. 2014.04.17.] Dostupné na internete: <http://rstb.royalsocietypublishing.org/content/ 365/1554/3065.full.pdf>.

PIERRE, A. 1999. Testament... Bohu vďaka. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 1999. 210 s. ISBN 80-7114-274-3.

ROWLEY, S. 2013. EU supermarkets blamed for Kenya food waste [online]. [cit. 2014.04.17.] Dostupné na internete: <http://www.aljazeera.com/indepth/features/2013/ 02/2013222152652620999.html>.

TEMBO, F. 2012. Zambia: Effects of Corruption On Cost of Production in Agriculture [online]. [cit. 2014.04.17.] Dostupné na internete: <http://www.jstor.org/discover/10.2307/ 20041356?uid=3739024 &uid=2&uid=4&sid=21103916468627>.

THURN, V. (Režisér). 2010. Taste the Waste [Film]. Nemecko.

VACULČIAKOVÁ, M. 2014. Kambodžský cukor nechutí sladko [online]. [cit. 2014.04.17.] Dostupné na internete: <http://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/314309-kambodzsky-cukor-nechuti-sladko/>.

Barbora Kujundžić

Barbora Kujundžić

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  24x

Som aktívna mama, žijem v zahraničí, rada čítam knihy a sem-tam niečo napíšem. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťLiptovský MikulášZo svetaIné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu