reklama

Dievčatám chýba zdravý vzor otca

Dom Caritas sv. Kláry v Liptovskom Mikuláši je zariadenie pre dievčatá vo veku 13 až 25 rokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Majú problematické správanie, pochádzajú z nefunkčných, neúplných rodín, prípadne sa dostali do zlej spoločnosti a rodina ich nedokázala usmerniť. Trpia rôznymi traumami, prežili fyzické či psychické násilie, sú citovo zranené, neschopné samostatného života, sú bez prístrešia alebo sa potrebujú zotaviť mimo svojej rodiny. Domov poskytuje útulok pre maximálne 12 klientiek.

Obrázok blogu

„Dievčatá, ktoré sem prídu, majú problém. Žiadna sem nepríde preto, lebo si chce užiť. Každá z nich má niečo za sebou a nedá sa jej pomôcť zo dňa na deň. Ona tu neprežije zázrak a bude v pohode," vysvetľuje sociálna pracovníčka a rádová sestra Soňa Milaňáková. Okrem sestry predstavenej tu pracujú tri vychovávateľky, externe dve psychologičky a kňaz z Oravy. Nepracujú tu iba rádové sestry, ale aj civilní zamestnanci. „Určite by sme privítali, keby tu bol ešte zrelý muž medzi nami. Aby dievčatá uvideli zdravý vzor otca. Tým, že prežili týranie a iné zlé veci práve od mužov, potrebujú vidieť aj pozitívny príklad," zhodujú sa a vysvetľujú mi, že sa počas svojej desaťročnej praxe stretli s tým, že prístup dievčat k mužom bol dvojaký: „Buď o mužoch vôbec nechceli počuť a hrali sa na lesbičky, alebo využili každého, kto stál na zastávke." Do zariadenia chodí kňaz, vďaka ktorému dievčatá vidia, že aj muži sú ľudia, s ktorými sa dá normálne porozprávať a dokážu takúto skúsenosť oceniť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zriaďovateľom Domu Caritas je Spišská katolícka charita, ale s financovaním pomáha aj Žilinský samosprávny kraj, ktorý zabezpečuje päť miest pre dievčatá. Dve miesta sú zaistené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. So žiadosťami o granty, ktoré poskytujú rôzne súkromné spoločnosti, majú problém, pretože ako súčasť charity sa môže prihlásiť iba jedno jej zariadenie. „Skôr sa zapájame do malých projektov, ako sú keramické tvorivé dielne," hovorí sestra Soňa, ktorú hneď dopĺňa jedna z vychovávatiek: „Možno sme znevýhodnení tým, že ľudia vnímajú charitu a cirkev tak, že sa postará, že bude mať prostriedky vždy a vždy dá. Keby sme boli samostatná nezisková organizácia, možno by sme mali v tomto ohľade väčšie šance."

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Bývajú tu dve skupiny dievčat. Do prvej kategórie patria klientky do osemnásť rokov, o ktorých rozhoduje zákonný zástupca a do druhej dievčatá nad osemnásť rokov, ktoré sem prichádzajú dobrovoľne, vo väčšine prípadov priamo z detských domovov. Vo výnimočných situáciách je umožnený krátkodobý pobyt aj matkám s deťmi, ak o to požiada Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, polícia alebo ak sa tak zariadenie dohodne so samotnou rodinou. Dom Caritas sv. Kláry spolupracuje napríklad so Základnou školou apoštola Pavla, Špeciálnou základnou školou a Obchodnou akadémiou v Liptovskom Mikuláši. „Riaditelia sú ústretoví, učiteľky veľmi ochotné. Napriek tomu, že je to pre nich práca navyše. Po tom, ako nám niektoré dievčatá utiekli, spolupracujeme so Základnou školou apoštola Pavla ešte viac. Akonáhle dievča mešká na vyučovanie alebo majú podozrenie, že ide ujsť, dajú nám vedieť," približujú vychovávateľky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pobyt v zariadení je zameraný na to, aby sa dievčatá prejavili, neskrývali svoje problémy, a následne sa dokázali s nadhľadom pozrieť na svoj život a na to, čo sa s nimi deje a prečo. Aby vedeli svoj problém pomenovať, riešiť ho. „Tomu sú prispôsobené naše indiviuálne a skupinové terapie, rozhovory a celý program. Aby dokázali prijať minulosť, poučiť sa z nej a vyjsť s novou nádejou do budúceho života," dodáva sestra Soňa. Najhoršie sú pre dievčatá prvé týždňe, kedy si musia zvyknúť na nový spôsob života a akceptovať svoju novú situáciu. Vychovávateľky im na určitý čas zoberú mobilné telefóny a zakážu vychádzky. Pravidlá sa postupne uvoľnili a už nie sú také prísne, ako boli: „Zo začiatku sme sa snažili dievčatá odprevádzať do školy a kontrolovať ich. Nakoniec sme ale prišli na to, že čím sme boli striktnejšie, tým boli ony prefíkanejšie. Teraz sú naše vzťahy založené viac na dôvere, takže si uvedomujú, že ak sklamú, neštve nás to preto, lebo porušili nejaký systém, ale bolí nás to, lebo ich máme rady. Oveľa viac ich to motivuje."

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Dievčatá sa musia naučiť aj samy si pripraviť raňajky. Okolo desiatej sa im cez prázdniny začína služba v dome, jedna je vždy v kuchyni a pomáha vychovávateľke variť. Poobedia sú voľnejšie. Môžu ísť na dvoj-trojhodinové vychádzky. Spolu s vychovávateľkami si cez prázdniny vymyslia v ten deň alebo deň predtým program, napríklad celodenný výlet, kúpalisko, spoločenské hry alebo dobrý film. Keď dievčatá zo zariadenia odídu, majú predstavu o reálnom živote. „Tie, ktoré sem prichádzajú z detských domovov, takmer nikdy nechodili samostatne nakupovať, nevedia hospodáriť s peniazmi. Nemajú žiadne zázemie. Ak ich po osemnástke zavolá niektorá rodina k sebe, je to zväčša iba pre dávky,“ hovoria znepokojené vychovávateľky. Integráciu do spoločnosti sťažuje aj problém zamestnať sa. „Často tu máme krásne, čisté a šikovné Rómky, ktoré dostanú príspevok na osamostatnenie sa 800 eur, ale sú vyslané do sveta, ktorý je pre nich zatvorený. Žiadny zamestnávateľ nám ju na plný úväzok nevezme. Existujú brigády, pracovno-personálna spoločnosť Nosluš, ale na to, aby sa dievča mohlo naozaj osamostatniť, bývať na priváte a začať fungovať, je to málo.“

Sestra Soňa má s Rómami aj iné skúsenosti, mesiac strávila v rómskej osade v Lomničke. Päť rádových sestier tam už pôsobí vyše štyroch rokov, pričom tri roky tam dochádzali z Podolínca. Dnes žijú s Rómami v osade. „Postavili tam pastoračné centrum. Nejde im o to, aby Rómovia počúvali gadžovky, ale aby videli iný život a vedeli si vybrať. Myslím si, že my ich nezmeníme, sú úplne iní. Nemôžeme čakať, že budú mať naše spôsoby, takže naši kňazi a sestry sa im snažia odovzdať to, čo vedia, ale čo si z toho dokážu Rómovia zobrať, je už na nich,“ hovorí.

Dom Caritas sv. Kláry je otvorený aj pre verejnosť. Každý utorok sa tu o 18:00 koná v kaplnke svätá omša a každý rok je Deň otvorených dverí, kde môžete prísť, aby ste videli „že tu nie je kláštor a z týchto dievčat nebudú rádové sestry,“ smejú sa na predsudkoch vychovávateľky.

Obrázok blogu

Bonus

Viac o práci rádových sestier v osade v Lomničke si vypočujte tu:

((audio))

Poznámka na záver

Viem, že chýba vyjadrenie dievčat, ale tie zatiaľ nemali potrebu vyjadriť sa týmto spôsobom. Je pre nich ťažké začať nový život v cudzom prostredí, navyše, bez psychickej podpory ľudí, ktorých majú rady (tým, že zo začiatku nemajú pri sebe mobilné telefóny a sú zakázané vychádzky, nemôžu byť s blízkymi v kontakte). Ani po mesiacoch strávených v Dome Caritas sv. Kláry sa tam necítia ako doma a žiadna z opýtaných zatiaľ nevedela objektívne zhodnotiť, či je to pre ňu najlepšie riešenie v súčasnej situácii.

Barbora Kujundžić

Barbora Kujundžić

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  24x

Som aktívna mama, žijem v zahraničí, rada čítam knihy a sem-tam niečo napíšem. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťLiptovský MikulášZo svetaIné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu