reklama

Milan Mikoláš: Nie som rezbár

Venuje sa tvorbe plastík od roku 1968. Spravil ich vyše 260. Prácu s drevom som vždy robil pre vlastné potešenie.

Milan Mikoláš: Nie som rezbár
Milan Mikoláš (Zdroj: Kronika mesta Liptovský Hrádok)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Inšpirujete sa kozmológiou, kvantovou fyzikou, genetikou, starovekými kultúrami. Je to pomerne široké spektrum tém. Zaujímate sa o to?

Čítať som vedel ešte predtým, ako som išiel do školy. Knihy sú mojím zdrojom inšpirácie. Ak za niečo utrácam, tak za ne. Nemám auto ani počítač, nepotrebujem to. Cez internet mi veci vybavia deti. Keď potrebujem niekde ísť, idem na bicykli. Veľmi rád študujem múdrych ľudí, ktorí vo svojom obore niečo dosiahli. Mojím vzorom je Einstein a ľudia okolo neho. Stáva sa, že keď pochopím fyzikálny zmysel určitého javu, tak sa mi vynorí nápad, ktorý realizujem. Mám tu Planckovu konštantu, čo je základná konštanta kvantovej fyziky. Na začiatku minulého storočia sa riešili také fyzikálne problémy, ktoré odborníci nevedeli vyriešiť. Hovorili tomu ultrafialová katastrofa, žiarenie úplne čierneho telesa. Planck povedal niečo, čomu spočiatku ešte sám neveril, že svetlo nie je súvislý tok energie, ale tá energia je rozdelená na jednotlivé od seba oddelené časti. On ich nazval kvantá. Každé kvantum nesie určitú energiu, ktorá závisí len od frekvencie žiarenia. Z toho vyplýva, že Planckova konštanta sa vyjadruje ako energia delene frekvencia. Tiež sa tomu hovorí kvantum účinku. Je to najmenšie množstvo energie, ktoré je možné. Od tejto konštanty sa vyvíja Planckova (Božia) stena. Nie je možné, aby sa človek za túto stenu dostal, pretože také podmienky boli iba pri Veľkom tresku. Mám k tomu plastiku, volá sa Big Bang.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kozmológia v podstate súvisí s kvantovou fyzikou, teda veľké súvisí s malým. Vytvoril som plastiku Mliečnej dráhy. Lemujú ju ženské tvary. Červená guľôčka znázorňuje gravitačnú silu, zelená elektromagnetickú, žltá a modrá vyjadrujú silnú a slabú jadrovú silu. Čierna v prostriedku zobrazuje obrovskú čiernu dieru v našej galaxii a temnú energiu, čo je najväčšia záhada dnešnej kozmológie. Odborníci nevedia, z čoho sa temná hmota skladá. Spravil som plastiku protónu, ktorý sa skladá z dvoch kvarkov u a jedného d. Kvarky sú prepojené gluónmi. Plastika Vákuum je vytvorená z 200-ročnej lipy, ktorá rástla pri hrade v Liptovskom Hrádku. Predstavte si vyhnitý strom a len to medzikružie je zdravé drevo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odkiaľ získavate materiál?

S drevom bol vždy problém. Najradšej pracujem s lipou, ale robil som vždy z toho, čo mi dali priatelia a známi. Ideálne by bolo, keby som si mal z čoho vyberať. Na plastiku detektora, ktorý je v Cerne vo Švajčiarsku, som napísal základné vzorce kvantovej fyziky, opisujúce správanie sa častíc. Jediným zložitým vzorcom je diferenciálna rovnica. Má ju vytesanú na svojom hrobe v Londýne britský fyzik Paul Dirac, objaviteľ antihmoty. Je to rovnica Erwina Schrödingera, vyjadrujúca pohyb elektrónu v atóme. Dirac ju upravil na súčasný tvar. Dookola sú zaznačené niektoré z rozpadov, ktoré sa v detektore zaznamenávajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moja plastika Štvrtý rozmer je inšpirovaná niečím, čo mi veľmi vŕta v hlave. Kvantová fyzika má dva smery. Prvým je štandardný model, ktorý skúmajú v Cerne, druhým je teória strún. Odborníci druhého smeru hovoria, že elementárne častice ako protón, neutrón, elektrón, kvarky a iné, nie sú bodové častice, ale sú to struny, ktoré majú len jeden rozmer - dĺžku a kmitajú. Strunová teória sa, bohužiaľ, nemôže dokázať praktickým pokusom z dôvodu nedostatku potrebnej energie. Matematicky to ale perfektne sedí. Odborníci vyrátali, že struny môžu existovať v 10-rozmernom, 11-rozmernom a 26-rozmernom svete. Vedia vysvetliť aj to, ako vznikol Veľký tresk a čo bolo pred ním. Hovoria, že tu existoval 10-rozmerný vesmír a vplyvom nejakých okolností sa roztrhol na šesť rozmerov, ktoré nevidíme, a štyri, v ktorých žijeme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Získali ste talent po predkoch alebo ste samorast?

Som samouk, všetko robím podľa vlastnej hlavy a srdca. Určité veci som v plastikách potreboval nejako rozlíšiť. Spočiatku som používal farebné skalky. Nebol som s tým spokojný. V pivnici mám starý ponk a vojenský kabát, žiadny ateliér. Niečo som hľadal v skrini a vypadlo z toho vrecúško s guľôčkami, ktoré sa kedysi dávali do závesov. Spadlo to na zem a roztrhlo sa. Heuréka! Od tej doby tie guľôčky používam. Každá guľôčka a každá farba má svoj zmysel. Sú použité napríklad v plastike Gén lásky, čo je moja predstava DNA.

Prečo práve drevené plastiky?

Maľovať neviem. Vyrastal som v južných Čechách v meste Lišov, kde sa vyrába nábytok. Ocko robil v drevosklade, mamka bola čalúnnička, strýko horár. Celú mladosť som strávil pri rybníkoch s nožíkom a píšťalkou. Keď neskôr začali prichádzať prvé nápady a videl som pekné drevo, nikdy som do neho nekopol. S drevom síce robím, ale za rezbára sa nepovažujem. Rezbári sú iní majstri. Ja svojim výtvorom hovorím "moje deti drevené". Musíte mať silnú motiváciu, aby ste nad niečím strávili povedzme stotridsať hodín. Prvou témou, ktorou som sa zaoberal, bola žena, matka a rodina. Už vtedy som spravil plastiku Einsteina. Mám ju v spálni, nikomu ju neukazujem. K téme kvantovej fyziky som sa dostal neskôr.

Nezmýlili ste si povolanie?

Narodil som sa v roku 1941, a pamätám si, že som chcel byť vojakom. Celý život som športoval. Ešte vlani som hrával v Liptovskom Hrádku tenis. Teraz už len chodím na bicykli a pešo. Na strednú školu som chodil na trojročné vojenské gymnázium s maturitou. Potom som bol na Vyššom delostreleckom učilišti v Martine, odkiaľ vyberali najlepších na nové Technické učilište v Liptovskom Mikuláši, kde sa začalo prezbrojenie vojska protivzdušnej obrany štátu na najmodernejšiu raketovú techniku. Bol som medzi prvými absolventmi tohto učilišťa, my sme potom učili ostatných. Už v armáde som začal premýšľať o fyzikálnych javoch. Zaujímam sa o to. Odoberám časopis Quark a vojenský ATM. Keď som pracoval, nemal som na plastiky čas. Väčšinu vecí som urobil po odchode na dôchodok. Tvorbe plastík sa venujem od roku 1968. Spravil som ich vyše 260 a najmenej šesťdesiat som venoval rodine a priateľom. Všetko sú originály, nikdy som neurobil dve rovnaké. Nič som nepredal, nechválim sa, neživím sa tým. Prácu s drevom som vždy robil pre vlastné potešenie.

Čo hovoríte na to, že sa znižuje rozpočet armády?

Najlepšie by bolo, keby žiadna armáda nebola. Sú tam investované obrovské peniaze, ktoré by mali ísť inde. Lenže svet je taký, aký je. Znižovanie rozpočtu nie je dobré už len preto, lebo sme v NATO a prijali sme určité záväzky. Dnes sú peniaze, ktoré boli kedysi v jednej štátnej kase, u bohatých ľudí. Štátnu pokladnicu sa snaží každý oklamať. Nie sú peniaze a moderná technika je veľmi drahá. Jeden zo znakov štátnej suverenity je mať armádu. Nikto nevie, čo sa môže stať. Poviem vám jedno: my sa máme v tomto stredoeurópskom priestore tak dobre, že ľudia ani nevedia, čo by robili. Čítal som jeden dotazník OSN. Boli tam základné otázky, akým sa dnes mladí smejú. Trpíte hladom? Máte pitnú vodu? Máte sa kde vyspať? Ubližuje vám niekto? U nás sú ľudia nešťastní, keď nemajú nový model auta. Treba nám viac pokory. Hlavným pánom bohom sú dnes peniaze a to nie je dobré.

Ste spokojný s tým, že žijete v Liptove?

Každý má v živote "veľké križovatky", ktoré zásadným spôsobom určujú jeho budúcnosť. Mojím osudom sa tak stal Liptov, kde žijem už 51 rokov s manželkou, dvoma deťmi a šiestimi vnúčencami. Všetko bolo tak, ako malo byť a ja nič neľutujem. Som životu vďačný, že mi dal dobrú ženu, zdravé deti a vnúčatá, z ktorých sme vychovali poriadnych ľudí. Z Liptovského Petra, kde žijem, je hádam najkrajší pohľad na Kriváň, Nízke a Západné Tatry. Zo všetkých slovenských hôr, ktoré som v živote prešiel, stojí na prvom mieste Baranec. Hovorím mu "moja rodina". Jeho štyri vrcholce sú otec, mama a dve deti. V mojich očiach je Baranec najmajestátnejší, najmocnejší slovenský vrch. So žiadnym iným vrchom sa o svoj majestát nedelí. Je široko rozkročený medzi Račkovou a Jamnickou dolinou. Keď už hovorím o krásach Horného Liptova, môjho kraja, najradšej mám mestečko Liptovský Hrádok a dedinku Liptovský Ján, ktoré považujem za najkrajšie v Liptove.

rozprávala sa Barbora Valková

Barbora Kujundžić

Barbora Kujundžić

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  24x

Som aktívna mama, žijem v zahraničí, rada čítam knihy a sem-tam niečo napíšem. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťLiptovský MikulášZo svetaIné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu