Člen posádky Apollo 15 prišiel do Liptovského Hrádku 18. mája v sprievode anglického kňaza Vica Jackobsona. Obaja prijali pozvanie Bratskej jednoty baptistov. Zúčastnili sa stretnutí najskôr vo Vavrišove a potom v hrádockom kultúrnom dome. Prišlo tam okolo 1500 ľudí. Peter Laučík o tom v roku 1990 pre noviny Liptov napísal: „Na jeho tvári sa rozprestieral hlboký kľud a vyrovnanosť. Ani náznak nervozity z preplnenej sály, ani náznak rozpakov z položených otázok. Bola v ňom skromnosť a pokora, ktoré harmonicky prechádzali do nefalšovanej hrdosti a sebaistoty. Akoby stále sedel v kozmickej lodi a neomylne ju viedol k svojmu cieľu."
Všetko sa začalo veľkým snom brata Milana Dzuriaka. Počas socializmu ho na ateistickej výchove presviedčali, že sa veda a náboženstvo vylučujú. Učili ho, že viera v Boha je iba pre nevzdelaných a starých ľudí. Jeho to ako veriaceho človeka trápilo a urážalo. Vedel, že existuje veľa úprimne veriacich ľudí, ktorí boli súčasne uznávanými vedeckými pracovníkmi. V lete 1971 sa dozvedel, že jeden z členov posádky Apolla 15 je veriaci. Rozmýšľal nad tým, že Irwina pozve do svojej rodnej obce, Vavrišova, aj keď to bolo za socializmu absurdné. V roku 1989 sa stretol s anglickým evanjelikom Vicom Jackobsonom a zdôveril sa mu. Vico mu povedal, že sa s Irwinom dobre pozná a že sa s ním stretáva. Rýchlo sa dohodli a poslali Irwinovi pozvánku. On sľúbil, že príde. Po zmene politického vedenia mu už nič nestálo v ceste. Pätnásteho mája Irwin navštívil Prahu a stretol sa s prezidentom Václavom Havlom a 17. mája prišiel do Vavrišova. Bratovi Milanovi venoval na pamiatku obrázok lunárneho modulu na Mesiaci.
James Benson Irwin sa narodil 17. marca 1930 v Pittsburghu v Pensylvánii. Mal škótsko-írsky pôvod. Ako ôsmy človek kráčal po Mesiaci. Mladosť prežil v Colorado Springs. Študoval na vysokej škole v Salt Lake City v Utahu. Stal sa z neho námorný inžinier. V štúdiu pokračoval na univerzite v Michigane, odbor letecké inžinierstvo. Pred misiou Apollo robil skúšobného pilota. Mal aj nehodu, utrpel ťažké zlomeniny, stratu pamäti a skoro prišiel o nohu. V apríli 1966 ho prijali do NASA, americkej vesmírnej agentúry. Do vesmíru letel s A. M. Wordenom a D. R. Scottom z mysu Canaveral 26. júla 1971. Z NASA odišiel o rok neskôr. V auguste 1991 zomrel na infarkt myokardu.
Na záver jedna z jeho myšlienok: „Let na Mesiac bol obrovským zvratom v mojom živote. Zmenil som sa fyzicky, psychicky, aj duchovne. Všetko som videl celkom odlišne. Uvedomil som si, že Zem musí byť veľmi zvláštnym miestom. Uvedomil som si aj to, že je to nádherné božie dielo. Asi nás Boh jednako veľmi miluje. Odvtedy chodím s myšlienkou, že Boh chodiaci po Zemi je dôležitejší ako človek chodiaci po Mesiaci. Verím, že je to najdôležitejšie, s čím sa môžem s vami podeliť."
